CHKO Vihorlat
Vihorlat bol vyhlásený za CHKO dňa 28. 12. 1973, avšak vyhláškou z 19. apríla 1999 sa upravila výmera pôvodnej CHKO. V súčasnosti má výmeru 17 485,24 ha. Rozprestiera sa v okresoch Michalovce, Sobrance, Humenné a Snina. Nachádza sa v katastrálnych územiach Jovsa, Poruba pod Vihorlatom, Remetské Hámre, Hlivištia, Choňkovce, Podhoroď, Ruská Bystrá, Vyšná Rybnica, Hrabová Roztoka, Strihovec, Kolonica, Ladomírov, Stakčín, Snina, Zemplínske Hámre a Valaškovce. CHKO je pokrytá hlavne bukovými lesmi.
Napriek neveľkej rozlohe a nadmorskej výške je Vihorlat impozantné sopečné pohorie. Vypína sa nad rozsiahlou Východoslovenskou nížinou a jeho najvyššie vrcholy presahujú výšku 1 000 metrov. Patrí medzi najlesnatejšie pohoria Slovenska s prevahou listnatých, najmä bukových lesov. Jeho geografická poloha a osobitný geologický vývoj podmienili vznik takých prírodných zvláštností, ako sú napríklad jazero Morské oko, Sninský kameň, vrchoviskové rašeliniská i spoločný výskyt rastlinných druhov západokarpatskej, východokarpatskej a panónskej flóry. Z chránených druhov sa tu vyskytuje bleduľa jarná karpatská, prilbica chlpatoplodá a iné. Najcharakteristickejšou rastlinou je zákonom chránená telekia ozdobná. Na severnej strane Vihorlatu rastú horské druhy, ako napr. soldanelka karpatská, kým na južných svahoch sa vyskytujú lesostepné spoločenstvá s teplomilnými druhmi. Celkove sa v CHKO vyskytuje okolo 35 druhov chránených rastlín. Vplyv Východoslovenskej nížiny a Východných Karpát sa prejavuje aj v zložení živočíšnej ríše Vihorlatu. Vyskytuje sa tu vyše 2 000 druhov bezstavovcov. Zo stavovcov sú to napríklad mlok karpatský, mlok vrchovský, užovka stromová, ako aj takmer 100 druhov hniezdiacich vtákov, napríklad bocian čierny, včelár obyčajný, orol krikľavý, hadiar krátkoprstý.
Územie CHKO Vihorlat sa nachádza v najvýchodnejšej časti Slovenska. Vihorlatské vrchy sú na severe od Bukovských vrchov a Laboreckej vrchoviny delené Beskydským predhorím. Na západe a juhu hraničia s Východoslovenskou pahorkatinou.
Podstatu územia CHKO Vihorlat tvorí lesný pôdny fond, ktorý obhospodarujú lesné závody Sobrance, Humenné a Vojenské lesy a majetky spravuje Kamenica nad Cirochou. Územie je významné z viacerých hľadísk. Predovšetkým z vodohospodárskeho a lesohospodárskeho hľadiska, nakoľko je toto územie jedným z hlavných zdrojov vody a tiež regulátorom zásobovania vodou. Túto funkciu plnia listnaté porasty s prevahou výskytu buka, duba a javora. Zastúpené sú viacerými fytocenologickými jednotkami, ktoré sú hlavným retenčným, protieróznym a pôdoochranným činiteľom. Z vedeckého hľadiska má spomínané územie význam najmä po geologicko-petrografickej, floristicko-faunistickej a lesníckej stránke. Tvorí veľmi ucelený a takmer pôvodný objekt na štúdium a vedecký výskum.
Druhoradým nie je ani význam rozvoja cestovného ruchu, najmä z hľadiska potreby zabezpečovania reprodukcie pracovných schopností obyvateľstva, formou aktívneho oddychu a rekreácie. Územie umožňuje návštevníkom spoznať nevšedné prírodné krásy a bohatstvo tejto oblasti. K najznámejším a najnavštevovanejším lokalitám chránenej krajinnej oblasti v rámci cestovného ruchu a rekreácie patrí ŠPR Morské oko s jazerom rovnakého názvu. Jazero Morské oko leží v nadmorskej výške 618 m n. m., má rozlohu 13,8 ha a maximálnu hĺbku 25,10 m. Svojím pôvodom a vzhľadom patrí medzi skvosty nielen CHKO ale aj celého Slovenska. Nad jazerom Morské oko sa na severnej strane vypína druhá dominanta CHKO - chránený prírodný výtvor Sninský kameň (1005 m n. m.), z ktorého sú panoramatické pohľady na severnú a južnú stranu. Svojím vzhľadom, ako aj pestrosťou flóry, si zasluhuje veľkú pozornosť. Na jeho južnej, prehriatej strane, môžeme nájsť celý rad druhov exotermnej flóry, na severnej strane s flórou horských bučín. V severnej časti CHKO, pri Snine, sa nachádzajú Sninské rýbníky, ktoré sú centrom rekreácie s možnosťou kúpania, rekreovania sa, športového vyžitia a načerpania fyzických a duševných síl.
Návštevníci CHKO Vihorlat môžu využívať na pešie túry aj Náučný chodník Morské oko, Sninský kameň a Sninské rybníky, ktorý bol otvorený v roku 1984. Na trase dlhej km sa môžu návštevníci prostredníctvom náučných tabúľ oboznámiť s históriou a zvláštnosťami celej CHKO. Zvyšujúcu sa návštevnosť CHKO Vihorlat ovplyvňuje aj blízkosť Zemplínskej šíravy, kde sa v čase letnej turistickej sezóny zrekreuje každoročne vyše milióna ľudí.
Územie terajšej CHKO Vihorlat malo veľký význam už v minulosti a to najmä z baníckeho a železiarskeho hľadiska. Železná ruda bola objavená na severozápadnom úpätí Sninského kameňa už v roku1819. Tu sa aj ťažila, o čom svedčia hromady hlušiny, ktorú možno nájsť na trase náučného chodníka. Neskoršie sa ťažilo aj na Mochnatom vrchu pri obci Remetské Hámre. Potrebná prísada na výrobu železa sa získavala ťažbou neďaleko od Morského oka.
Železiarska továreň v Remetských Hámroch bola založená v polovici 19. storočia. Najvýznamnejší rozmach dosiahla až po roku 1864, keď sa vystavali valcovne, železiarne a neskôr i výrobňa poľnohospodárskeho náradia. Prvá vysoká pec stála na mieste, kde je teraz píla. Tekuté železo sa odlievalo do pieskových foriem a potom sa opracúvalo. Vyrábali sa tam železné kolesá, kotúče, platne na sporáky, kotly a rôzne poľnohospodárske náradie. Továreň pracovala až do roku 1922, kedy vyhorela.
Zahŕňa národné prírodné rezervácie Podstavka, Motrogon, Vihorlat, Morské oko, prírodné rezervácie Ďurova mláka, Roztoky a prírodné pamiatky Sninský kameň, Čierny potok.
Prírodné pamiatky
Sninský kameň
Táto prírodná pamiatka patrí k najkrajším prírodným útvarom v celej oblasti pohoria Vihorlat. Rozprestiera sa na ploche 5,59 ha, z toho skalné plošiny zaberajú 1,62 ha. Má 1005 m n. m. Jeho skalné bralá sú vysoké 15 – 20 m v dĺžke 300 m. Je výsledkom lávových prúdov, ktorých vek je 10,4 až 0,5 mil. rokov. Samotné bralá majú charakter plošinového vrcholu, odkiaľ je pekný výhľad na Morské oko, okolité dediny a územie vystupujúce smerom od Vihorlatských vrchov. Skalné bralá sú sprístupnené železnými schodíkmi so zábradlím a sú súčasťou náučného chodníka Morské oko – Sninský kameň – Sninské rybníky.
Zemplínske Hámre – Sninský kameň (4 km: 1 hodina, 30 minút)
